danovepravo.infoblog.sk

Sťažnosť odsúdeného

Publikované 14.09.2017 v 09:46 v kategórii JUDIKÁTY, prečítané: 14x

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2009 v Bratislave, v trestnej veci proti odsúdenému M. G., rod. L. pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 5 Ntok 1/08, rozhodol takto:
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 4. októbra 2005, sp. zn. 3 T 2/04 v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. júna 2006, sp. zn. 1 To 120/2005,
odsúdeného M. G., rod. L. uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 formou spolupáchateľstva podľa  na skutkovom základe uvedenom
v tomto rozsudku.
Za to mu bol uložený podľa s použitím súhrnného trestu
odňatia slobody vo výmere osem rokov, na výkon ktorého bol podľa zaradený
do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Súčasne bol podľa  zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava III
z 2. augusta 2004, sp. zn. 2 T 39/04 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2005, sp. zn. 10 To 338/04, vo výroku o treste, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce.
Odsúdený M.G., rod. L. podal v predmetnej trestnej veci dňa 10. apríla 2008, návrh na
povolenie obnovy konania.
Napadnutým uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn.
5 Ntok 1/08, bol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa
zamietnutý z dôvodu nezistenia podmienok obnovy konania podľa
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojich
obhajcov sťažnosť.
V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru krajský súd sa nevysporiadal
s novými navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Jednalo sa všetko o dôkazy doposiaľ súdu neznáme.
Svedok J.M. síce v pôvodnom konaní vypočutý bol, avšak nie k tým okolnostiam ku ktorým
vypovedal v rámci konania o návrhu na jeho obnovu. Vyjadril tiež názor, že krajský súd nepristupoval
ku konaniu o jeho návrhu s plnou vážnosťou, keďže ani nemal vedomosť o tom, že uvedený svedok
bol v pôvodnom konaní vypočutý.
Novými dôkazmi bolo, podľa jeho názoru preukázané, že osoba M.V., ktorý mal garáž
v prenájme a prevádzkoval v nej autoservis, je totožná s osobou svedka J. M. a nie s osobou M.V.,
ktorý bol ako svedok vypočutý v pôvodnom konaní, resp. nie je totožná ani s osobou samotného
odsúdeného M. G..
Vo vzťahu ku skutku v bode 6/ odsudzujúceho rozsudku bolo výpoveďou svedka J.F.
preukázané, že tohto čiastkového skutku pokračovacieho trestného činu sa nedopustil, a preto aspoň
v tejto časti mala byť obnova konania povolená.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodol vo veci sám tak,
že obnova konania sa povoľuje, alebo alternatívne aby vrátil vec prvostupňovému súdu na nove
prejednanie a rozhodnutie. Súčasne navrhol, aby najvyšší súd v zmysle prerušil
odsúdenému výkon trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedenej sťažností odsúdených M.G. v zmysle
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že sťažnosti odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa  súd návrh na povolenie obnovy zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394
Najvyšší súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdu
neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní a zákonnosť rozhodnutia, ktorým
bolo toto konanie právoplatne skončené. Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania
sa obmedzuje iba na zistenie, či existujú skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy podľa § 394
Trestného poriadku
Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by v predmetnom prípade existovali
dôvody na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. l
Odvolací súd teda nezistil, že by dôvody, o ktoré odsúdený M. G., rod. L. opiera svoj návrh na
povolenie obnovy, samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodňovali iné rozhodnutia súdu o jeho vine alebo o treste za trestný čin, pre ktorý bol odsúdený
právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. októbra 2005, sp. zn. 3 T 2/04,
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. júna 2006, sp. zn. 1To
120/2005.
Zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania krajský súd odôvodnil v podstate tým,
že skutočnosti preukázané na verejnom zasadnutí, najmä že osoba prezentovaná v pôvodnom konaní
ako M. V. nie je v skutočnosti osobou M. V. (ktorý mal priestory garáže, v ktorej bola páchaná trestná
činnosť prenajaté), boli známe už od prípravného konania, a teda nejde o takú novú skutočnosť, súdu
skôr neznámu, akú má na mysli vyššie citované ustanovenie
Predovšetkým treba uviesť, že i keď rozhodnutie krajského súdu je z hľadiska vecného
správne, najvyšší súd sa nestotožnil s celým jeho odôvodnením, a preto považuje za potrebné
odôvodnenie rozhodnutia modifikovať a doplniť.
Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania navrhol vykonať výsluchy svedkov
J.F., S.R., D.B., J.M. ako aj listinný dôkaz Správu o výsledku detektívnej činnosti C.S., spol s r.o.
Uvedené dôkazy mali preukázať jednak skutočnú totožnosť osoby prenajímateľa garáže v mieste
bydliska odsúdeného, konkrétne že touto osobou (vystupujúcou v inkriminovanom čase ako M.V.) je
svedok J.M. a jednak, že odcudzené motorové vozidlo zn. VW Golf (skutok v bode 6/ odsudzujúceho
rozsudku) bolo zakúpené práve od uvedeného svedka.
Svedkovia S.R. a D.B. vypovedali, že v inkriminovanom čase prišli do styku s osobou vystupujúcou
ako M.V., ktorou je v skutočnosti svedok J.M. Túto skutočnosť by mala preukazovať aj „Správa č. 2
o výsledku detektívnej činnosti“ spoločnosti C.S. spol. s r.o., B. zo dňa 4. februára 2008.
Svedok J.F. na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu vypovedal ku skutku v bode 6/
odsudzujúceho rozsudku, týkajúceho sa zadržaného odcudzeného motorového vozidla zn. VW Golf
1.4 tmavomodrej farby tak, že toto vozidlo zakúpil od osoby vystupujúcej ako M.V. a nie od M.G..
S predávajúcim jednal v priestoroch garáže rodinného domu v Bratislave na Tupého ulici a tohto
stotožnil s osobou svedka J.M..
Svedok J. M. tieto tvrdenia poprel. Uviedol že nikdy nevystupoval pod menom M. V. a nikdy
s odsúdeným G. neuzavrel pod týmto menom nájomnú zmluvu o prenájme garáží. Poprel tiež, že by
niekedy v minulosti prevádzkoval autoservis resp. že by sa zaoberal opravou prípadne predajom
motorových vozidiel. Na to či bol niekedy u notárky JUDr. Čížovej za účelom overovania podpisov si
nepamätal. Osoby svedecky vypočuté na verejnom zasadnutí krajského súdu J.F., S.R. a D.B. nepozná.
Svedok vypovedal tiež o okolnostiach zoznámenia sa s M.G. a ich vzájomného vzťahu, a to
celkom zhodne s výpoveďou urobenou už v prípravnom konaní dňa 24. apríla 2001 (č.l. 1021-1023 zv.
č. IV). Už v tejto výpovedi totiž potvrdil, že s M.G. spoznal už v roku 1999 pod priezviskom L.,
v reštaurácii M.. V tomto podniku, v ktorom bol pravdepodobne prevádzkarom, v tom čase pracovala
jeho manželka ako čašníčka, ktorú tam navštevoval, a preto sa tam s G. niekoľkokrát stretol. Boli
v kamarátskom vzťahu, občas sa stretli aj mimo práce. G. bol aj hosťom na jeho svadbe, kde bol aj
kameraman Vranov a Michalovce a oslavoval v uvedenej reštaurácii. Inak s ním žiaden bližší vzťah ani žiadne aktivity nemal. Po
náhodnom stretnutí niekedy v lete 2001 bol, na jeho pozvanie spolu s manželkou na bežnej návšteve v
jeho novom rodinnom dome na K. Zdržiavali sa len v jeho obytnej časti, v garážach nebol. Neskôr sa
stretli ešte raz, náhodne v meste.
Predovšetkým treba uviesť, že z obsahu vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne nové
skutočnosti, ktoré by boli súdu skôr neznáme a ktoré by odôvodňovali samy osebe alebo v spojení
s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného. Výpovede J.F., S.
R. a D.B. sú v kontexte s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou samotného
odsúdeného M.G. vnútorne obsahovo nelogické a značne rozporné.

V tejto súvislosti treba najmä uviesť, že svedok M. jednoznačne a v súlade s predchádzajúcou
svojou výpoveďou z pôvodného konania, potvrdil, že s odsúdeným G. (predtým L.) sa dobre poznal
najmenej už od roku 1999, opakovane či už náhodne alebo plánovane sa pri rôznych príležitostiach
osobne stretávali, a teda je v súlade so zásadami logického myslenia, že odsúdený G. poznal svedka
pod jeho pravým menom J.M. a nie pod menom M.V.. Nepochybne teda musel (už aj v čase keď malo
údajne dôjsť uzatvoreniu nájomnej zmluvy - kameraman Humenné), mať vedomosť, že nejde o osobu M.V. ale o osobu J.M..
V pôvodnom konaní však odsúdený nič také neuviedol, vecnú stránku obžaloby prakticky nenamietal
a svoju obhajobu sa snažil preukázať nezákonnosť postupu pri vykonaní domovej prehliadky.
V kontexte z vyššie uvedeným hodnotením výpovede svedka J.M., ale najmä aj v kontexte
vykonaného dokazovania v celom svojom súhrne, je treba hodnotiť výpoveď svedka J.F. aj vo vzťahu
ku skutku v bode 6 odsudzujúceho rozsudku. V tomto smere treba zdôrazniť, že výsledky dokazovania
v tejto časti jednoznačne a nepochybne preukázali, že inkriminované osobné motorové vozidlo zn.
VW Golf , ktoré bolo zadržané pri domovej prehliadke, a ktoré bolo v noci zo dňa 1. na 2. mája 2001
na Nezábudkovej ulici č. 14 v Bratislave odcudzené majiteľovi R.Š., a ktoré malo pozmenené
identifikačné údaje tak, že bolo prerazené číslo karosérie na číslo, ktoré pôvodne patrilo rovnakému
typu auta, a ktoré bolo evidované na družku odsúdeného. Toto vozidlo používal aj M.G., pričom dňa
7. novembra 2000 s ním mal v Bratislave autonehodu. Dôkazy preukazujúce uvedené okolnosti, ale aj
celý rad ďalších dôkazov podrobne uvedených v odsudzujúcich rozhodnutiach krajského i najvyššieho
súdu sú jednoznačné a nespochybniteľné a z tohto hľadiska výpoveď svedka J.F., učinená v rámci
konania o návrhu na povolenie obnovy konania, sa javí ako čisto účelová, urobená v snahe napomôcť
odsúdenému. Preto, z hľadiska posudzovania zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania,
je aj táto výpoveď irelevantná.
Na margo je potrebné opätovne zdôrazniť, že odsúdený bol v pôvodnom konaní usvedčený
radom dôkazov, a to nie len svedeckými výpoveďami, ale aj ďalšími objektívnymi a ničím nespochybnenými objektívnymi dôkazmi, ktoré boli zistené na mieste činu pri domovej prehliadke, ako aj
závermi kriminalistických expertíz.
V konaní o návrhu na povolenie obnovy je potrebné vziať do úvahy i skutočnosti a dôkazy,
ktoré boli súdu už skôr známe. Preto i pri hodnotení nových skutočností a dôkazov je potrebné
prihliadnuť na povahu tých skutočností a dôkazov, ktoré boli súdu známe už v základnom konaní, inak
by nebolo možné posúdiť, či ide o skutočnosti a dôkazy nové a či tieto skutočnosti a dôkazy sú samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi spôsobilé odôvodniť iné
rozhodnutie o vine alebo treste, prípadne o nároku poškodeného na náhradu škody. V predmetnom
prípade však žiadne takéto nové skutočnosti alebo dôkazy najavo nevyšli.

Komentáre

Celkom 1 komentár