danovepravo.infoblog.sk

K problematike náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu DPH počas daňovej kontroly

Publikované 05.04.2017 v 11:10 v kategórii JUDIKÁTY, prečítané: 73x

Krajský súd je toho názoru, že zásadu daňovej neutrality by mala rešpektovať i výška kompenzácie za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Tak ako v zmysle citovanej judikatúry súdneho dvora nesmie byť daňový subjekt výkonom daňovej kontroly ekonomicky znevýhodnený, nemôže mu výkon daňovej kontroly spojený so zadržaním uplatneného nadmerného odpočtu DPH (pri zachovaní neutrality dane) priniesť ani ekonomickú výhodu. Zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podľa judikatúry súdneho dvora oprávnené a legitímne, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov.
Krajský súd je toho názoru, že zásadu daňovej neutrality by mala rešpektovať i výška kompenzácie za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Tak ako v zmysle citovanej judikatúry súdneho dvora nesmie byť daňový subjekt výkonom daňovej kontroly ekonomicky znevýhodnený, nemôže mu výkon daňovej kontroly spojený so zadržaním uplatneného nadmerného odpočtu DPH (pri zachovaní neutrality dane) priniesť ani ekonomickú výhodu. Zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podľa judikatúry súdneho dvora oprávnené a legitímne, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov. Výška náhrady za toto zadržanie by podľa názoru súdu mohla zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu v peňažnom ústave. Túto kompenzáciu, ktorá patrí poctivému daňovníkovi po dobu zákonného preverovania údajov uvedených v jeho daňovom priznaní, je nutné odlíšiť od úroku z nadmerného odpočtu DPH podľa § 79 Daňového poriadku, ktorý patrí platiteľovi pri vrátení odpočtu od uplynutia zákonných lehôt v prípadoch, keď sa daňová kontrola vôbec nezačala alebo bola riadne ukončená bez nálezu. V takých prípadoch zákon jasne určuje lehoty, v ktorých je správca dane povinný nadmerný odpočet vrátiť a nedodržanie týchto lehôt má povahu sankcie pre správcu dane za porušenie povinnosti stanovenej zákonom. Kompenzácia vo forme úroku zo zadržaných finančných prostriedkov po dobu trvania daňovej kontroly však nemôže mať povahu sankcie pre kontrolujúci orgán správy dane, pretože počas daňovej kontroly ešte nie je jasné, či bude táto ukončená bez nálezu a nadmerný odpočet bude vrátený, alebo bude platiteľovi vyrubený rozdiel dane.

ROZSUDOK 2S/43/2016 V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ AlfaPark s.r.o., IČO: 44
660 448, 2/ Druhá slnečná s.r.o., IČO: 45 312 681, 3/ RENERGIE Solárny park Bánovce nad Ondavou
s.r.o., IČO: 45 311 943, 4/ RENERGIE Solárny park Bory s.r.o., IČO: 45 271 283, 5/ RENERGIE Solárny
park Budulov s.r.o., IČO: 45 312 192, 6/ RENERGIE Solárny park Dulovo s.r.o., IČO: 45 267 171, 7/
RENERGIE Solárny park Gemer s.r.o., IČO: 45 267 294, 8/ RENERGIE Solárny park Gomboš s.r.o., IČO:
45 313 008, 9/ RENERGIE Solárny park Hodejov s.r.o., IČO: 45 267 472, 10/ RENERGIE Solárny park
Horné Turovce s.r.o., IČO: 45 268 860, 11/ RENERGIE Solárny park Jesenské s.r.o., IČO: 45 267 588,
12/ RENERGIE Solárny park Kalinovo s.r.o., IČO: 45 267 880, 13/ RENERGIE Solárny park Lefantovce
s.r.o., IČO: 45 269 751, 14/ RENERGIE Solárny park Michalovce s.r.o., IČO: 45 312 575, 15/ RENERGIE
Solárny park Nižná Pokoradz s.r.o., IČO: 45 268 002, 16/ RENERGIE Solárny park Nižný Skálnik
s.r.o., IČO: 45 267 871, 17/ RENERGIE Solárny park Paňovce s.r.o., IČO: 45 312 907, 18/ RENERGIE
Solárny park Rimavská Sobota s.r.o., IČO: 45 271 216, 19/ RENERGIE Solárny park Rimavské Jánovce
s.r.o., IČO: 45 267 057, 20/ RENERGIE Solárny park Rohov s.r.o., IČO: 45 268 088, 21/ RENERGIE
Solárny park Uzovská Panica s.r.o., IČO: 45 268 878, 22/ RENERGIE Solárny park Zemplínsky Branč
s.r.o., IČO: 45 312 923, 23/ SL03 s.r.o., IČO: 45 312 061, 24/ ZetaPark Lefantovce s.r.o., IČO: 45 269
467, 25/ ZetaPark s.r.o., IČO: 44 783 809, všetci so sídlom Pribinova 25, Bratislava, všetci zastúpení:
BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 1742186/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742238/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742764/2015 zo dňa
08.12.2015, č. 1742304/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742932/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742791/2015
zo dňa 08.12.2015, č. 1742368/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742952/2015 zo dňa 08.12.2015, č.
1742977/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742400/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742817/2015 zo dňa
08.12.2015, č. 1743006/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743027/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743042/2015
zo dňa 08.12.2015, č. 1743064/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743083/2015 zo dňa 08.12.2015, č.
1742679/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742849/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743102/2015 zo dňa
08.12.2015, č. 1743119/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742705/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742879/2015
zo dňa 08.12.2015, č. 1743139/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743166/2015 zo dňa 08.12.2015, č.
1743184/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743210/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1742734/2015 zo dňa
08.12.2015, č. 1742901/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743232/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 1743259/2015
zo dňa 08.12.2015, č. 1743417/2015 zo dňa 08.12.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 1742186/2015, 1742238/2015, 1742764/2015, 1742304/2015, 1742932/2015, 1742791/2015,
1742368/2015, 1742952/2015, 1742977/2015, 1742400/2015, 1742817/2015, 1743006/2015,
1743027/2015, 1743042/2015, 1743064/2015, 1743083/2015, 1742679/2015, 1742849/2015,
1743102/2015, 1743119/2015, 1742705/2015, 1742879/2015, 1743139/2015, 1743166/2015,
1743184/2015, 1743210/2015, 1742734/2015, 1742901/2015, 1743232/2015, 1743259/2015,
1743417/2015, všetky zo dňa 08.12.2015 z r u š u j e a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Postup a rozhodnutia správneho orgánu
1. Miestne príslušné daňové úrady vykonali u každého zo žalobcov kontrolu na dani z pridanej hodnoty
za rôzne zdaňovacie obdobia špecifikované v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach žalovaného. U
niektorých žalobcov bola takáto kontrola za dve rôzne zdaňovacie obdobia. Vo všetkých prípadoch
kontrola potvrdila oprávnenosť nadmerného odpočtu.
2. Počas daňových kontrol boli žalobcom podľa § 79 ods. 6 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) zadržané nadmerné odpočty DPH, v
dôsledku čoho nemohli žalobcovia počas daňových kontrol (a v určitom období po ich skončení) s
peňažnými prostriedkami predstavujúcimi nadmerné odpočty disponovať.
3. Žalobcovia mali za to, že im vznikol nárok na úroky z predmetných nadmerných odpočtov zadržaných
príslušnými daňovými úradmi za obdobie od uplynutia lehôt na vrátenie nadmerných odpočtov podľa
ust. § 79 ods. 1, 2 a 5 zákona o DPH do ich faktického vrátenia jednotlivým žalobcom. O priznaní úroku
zo sumy nadmerného odpočtu mali príslušné daňové úrady v zmysle § 79 ods. 3 Daňového poriadku
rozhodnúť v lehote 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu. Žiadny z daňových úradov však vo vzťahu
k žiadnemu zo žalobcov o priznaní úroku v uvedenej zákonnej lehote (a ani po nej) nerozhodol.
4. Z tohto dôvodu podali žalobcovia dňa 20.08.2015 a 21.08.2015 na Daňový úrad Bratislava ako
príslušný daňový úrad návrhy na prijatie opatrenia proti nečinnosti, ktorými sa domáhali priznania úrokov
v súlade s vyššie uvedeným a taktiež prijatia zodpovedajúcich opatrení proti nečinnosti v zmysle § 66
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok).
5. Na základe uvedených návrhov na prijatie opatrenia proti nečinnosti vydal žalovaný vo vzťahu ku
každej kontrole na DPH týkajúcej sa jednotlivých žalobcov separátne rozhodnutie označené vždy ako
„Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“ (t.j. vo vzťahu k niektorým žalobcom boli
vydané dve rozhodnutia), ktorými rozhodol, že úroky z nadmerných odpočtov zadržaných príslušnými
daňovými úradmi nie je žiadnemu zo žalobcov možné priznať.
6. Konkrétne vydal žalovaný nasledovné rozhodnutia:
ŽALOBCA, KTORÉMU BOLO ROZHODNUTIE VYDANÉ ČÍSLO ROZHODNUTIA
ROZHODNUTIA
1. AlfaPark s.r.o. 1742186/2015 08.12.2015
2. Druhá slnečná s.r.o. 1742238/2015 08.12.2015
3. RENERGIE Solárny park Bánovce nad Ondavou s.r.o. 1742764/2015 08.12.2015
4. RENERGIE Solárny park Bánovce nad Ondavou s.r.o. 1742304/2015 08.12.2015
5. RENERGIE Solárny park Bory s. r. o. 1742932/2015 08.12.2015
6. RENERGIE Solárny park Budulov s.r.o. 1742791/2015 08.12.2015
7. RENERGIE Solárny park Budulov s.r.o. 1742368/2015 08.12.2015
8. RENERGIE Solárny park Dulovo s. r. o. 1742952/2015 08.12.2015
9. RENERGIE Solárny park Gemer s. r. o. 1742977/2015 08.12.2015
10. RENERGIE Solárny park Gomboš s.r.o. 1742400/2015 08.12.2015
11. RENERGIE Solárny park Gomboš s.r.o. 1742817/2015 08.12.2015
12. RENERGIE Solárny park Hodejov s. r. o. 1743006/2015 08.12.2015
13. RENERGIE Solárny park Horné Turovce s. r. o. 1743027/2015 08.12.2015
14. RENERGIE Solárny park Jesenské s. r. o. 1743042/2015 08.12.2015
15. RENERGIE Solárny park Kalinovo s.r.o. 1743064/2015 08.12.2015
16. RENERGIE Solárny park Lefantovce s.r.o. 1743083/2015 08.12.2015
17. RENERGIE Solárny park Michalovce s.r.o. 1742679/2015 08.12.2015
18. RENERGIE Solárny park Michalovce s.r.o. 1742849/2015 08.12.2015
19. RENERGIE Solárny park Nižná Pokoradz s. r. o. 1743102/2015 08.12.2015
20. RENERGIE Solárny park Nižný Skálnik s. r. o. 1743119/2015 08.12.2015
21. RENERGIE Solárny park Paňovce s.r.o. 1742705/2015 08.12.2015
22. RENERGIE Solárny park Paňovce s.r.o. 1742879/2015 08.12.2015
23. RENERGIE Solárny park Rimavská Sobota s.r.o. 1743139/2015 08.12.2015
24. RENERGIE Solárny park Rimavské Jánovce s. r. o. 1743166/2015 08.12.2015

DÁTUM

25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.

RENERGIE Solárny park Rohov s. r. o. 1743184/2015 08.12.2015
RENERGIE Solárny park Uzovská Panica s. r. o. 1743210/2015 08.12.2015
RENERGIE Solárny park Zemplínsky Branč s.r.o. 1742734/2015 08.12.2015
RENERGIE Solárny park Zemplínsky Branč s.r.o. 1742901/2015 08.12.2015
SL03 s.r.o. 1743232/2015 08.12.2015
ZetaPark Lefantovce s.r.o. 1743259/2015 08.12.2015
ZetaPark s.r.o. 1743417/2015 08.12.2015

II.
Žalobné dôvody
7. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016 žalobcovia žiadali preskúmať zákonnosť
uvedených rozhodnutí. Argumentovali tým, že závery žalovaného sú v priamom rozpore s právnymi
predpismi, tak ako sú záväzne vykladané aplikovateľnou judikatúrou Súdneho Dvora EÚ (ďalej aj
súdny dvor) a Najvyššieho súdu SR a porušujú základné princípy daňového práva EÚ. Z tohto
dôvodu navrhovali, aby tunajší súd uvedené rozhodnutia žalovaného zrušil a žalovanému vec vrátil na
ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný žalobcom priznať zákonný úrok z každého nadmerného
odpočtu zadržaného počas daňovej kontroly, a to za obdobie od uplynutia lehoty na vrátenie takéhoto
nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods. 1, 2 a 5 zákona o DPH až do dňa jeho faktického vrátenia
príslušnému žalobcovi.
8. Tvrdili, že predmetnými rozhodnutiami žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práv a právom
chránených záujmov žalobcov (najmä do ich práva na priznanie úroku zo zadržaného nadmerného
odpočtu), pričom s prihliadnutím na v žalobe citované konštantné závery právnej literatúry a judikatúry
považovali za nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutia podliehajú súdnemu preskúmaniu správnym
súdom.
9. Z aplikovateľných právnych predpisov žalobcovia citovali ustanovenia § 79 ods. 1 až 6 zákona o
DPH, § 79 ods. 3 Daňového poriadku a článku 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len smernica) a uviedli, že smernica nestanovuje
konkrétne podmienky vrátenia nadmerného odpočtu a neupravuje ani či a za akých podmienok platiteľovi
dane prislúcha nárok na úrok z omeškania zo strany daňového úradu v prípade, ak je daňový úrad
v omeškaní s vrátením nadmerného odpočtu. Členské štáty si môžu konkrétne podmienky upraviť vo
svojom vnútroštátnom práve, pričom však musia dodržiavať základné zásady fungovania DPH systému,
najmä zásadu neutrality a zásadu proporcionality, ktoré interpretoval predovšetkým súdny dvor vo svojej
početnej judikatúre.
10. Ide najmä o rozhodnutia súdneho dvora (i) C-107/10 vo veci Enel Maritsa Iztok 3 AD (ďalej len
„rozhodnutie Enel Maritsa“), v ktorom súdny dvor konštatoval, že lehota na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly; keďže však zdaniteľná
osoba nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH,
je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov,
čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality; a (ii) C-120/15 vo veci Kovozber, s.r.o. proti
Daňovému úradu Košice (ďalej len „rozhodnutie Kovozber“), ktorým súdny dvor výslovne potvrdil, že
všetky závery uvedené v rozhodnutí Enel Maritsa je bezvýhradne potrebné aplikovať aj vo vzťahu k
Slovenskej republike a jej daňovej legislatíve.
11. Súdny dvor v uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že z hľadiska zásady daňovej neutrality je v
rozpore s článkom 183 DPH smernice taká vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že všeobecná
lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH (po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania
zo sumy, ktorá sa má vrátiť) sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto
predĺženie má za následok, že nárok na úrok z omeškania vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly.
12. V rozhodnutí Kovozber týkajúcom sa slovenského práva, súdny dvor o.i. výslovne uviedol, že (i)
slovenská zdaniteľná osoba, ktorej bol vrátený nadmerný odpočet DPH po skončení daňovej kontroly,
ktorej dĺžka presiahla primeranú lehotu, má podľa práva Európskej únie nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania (bod 28); a (ii) taká interpretácia právnej úpravy, ktorá znamená výpočet úrokov z omeškania
pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly, je v
rozpore s článkom 183 smernice (bod 33).
13. Z uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že na to, aby mohla byť zaručená zásada daňovej neutrality,
daňový úrad musí daňovému subjektu priznať úroky už od momentu, od kedy mal povinnosť nadmerný
odpočet DPH vrátiť vo všeobecnej lehote, t.j. bez ohľadu na uskutočnenie daňovej kontroly. V danom
prípade, pri aplikovaní záverov, ktoré stanovil súdny dvor v predmetnom rozhodnutí, sa úroky majú

počítať od uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa § 79 ods. 1, 2 a 5
zákona o DPH. Takýto výklad § 79zákona o DPH a § 79 ods. 3 Daňového poriadku nie je v žiadnom
prípade v rozpore so samotným znením uvedených ustanovení, keďže predmetné ustanovenia nijako
nešpecifikujú, ktorým dňom vzniká nárok na úrok.
14. Žalobcovia poukázali tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to najmä rozhodnutie sp. zn.
8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014, ktorým Najvyšší súd SR v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 979/12 zo dňa 24.4.2013. V zmysle uvedených rozhodnutí
slovenských súdov by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých
bola vykonaná daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr
bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za
obdobie už odo dňa uplynutia uvedenej všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho
vrátenia.
15. Právo EÚ a judikatúra súdneho dvora majú podľa žalobcov prednosť pred vnútroštátnym právom,
pričom táto zásada (prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom) je jednou zo základných zásad
právneho poriadku EÚ. Prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky komunitárne normy bez
ohľadu na ich právnu silu: ustanovenia zmluvy (napr. Costa p. ENEL, 6/64), všeobecné zásady
komunitárneho práva (napr. Wachauf, 5/88), nariadenia (napr. Politi, 43/71), smernice (napr. Becker,
8/81) rozhodnutia (Salumificio di Cornuda, 130/78), medzinárodné zmluvy uzatvorené EÚ (Kupferberg,
104/81). Zjednodušene povedané, akákoľvek komunitárna právna norma má, bez ohľadu na jej
právnu silu v komunitárnom právnom poriadku a bez ohľadu na jej priamy účinok, vyššiu právnu
silu ako ktorákoľvek vnútroštátna právna norma. V kontexte priznania úroku žalobcom má konkrétna
komunitárna právna norma (ustanovenie smernice interpretované na základe rozhodnutia Enel Maritsa)
prednosť pred vnútroštátnou normou (§ 79 ods. 3 Daňového poriadku).
16. V žalobe sa ďalej uvádza, že zásada prednosti práva EÚ ukladá povinnosť nielen súdnym, ale
všetkým orgánom členského štátu umožniť plnú účinnosť komunitárnych noriem. Na základe judikatúry
súdneho dvora odvodenej z článku 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ sa povinnosť členských štátov
prijať všetky primerané opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy vyplývajúce z práva EÚ vzťahuje
na všetky orgány verejnej moci členských štátov, najmä na súdne a správne orgány v rozsahu
ich právomoci. Vnútroštátny orgán verejnej moci je na základe zásady lojálnej spolupráce povinný
zabezpečiť právnym subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva priamo z komunitárnych
ustanovení, ale aj prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva EÚ. To podľa žalobcov znamená,
že bude vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia
prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzickým
a právnickým osobám vyplývajú z komunitárneho právneho poriadku. Vnútroštátny orgán verejnej moci
je v rámci svojich právomocí a voľnej úvahy, ktorú mu priznáva vnútroštátne právo, povinný vykladať
vnútroštátne ustanovenia v súlade s právom EÚ tak, aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu
komunitárneho práva.
17. Žalobcovia pripomenuli, že aj rozhodnutia súdneho dvora týkajúce sa interpretácie a aplikácie
práva EÚ sú de facto na území všetkých členských všeobecne záväzné, nakoľko takéto rozhodnutia sú
nástrojom jednotnej interpretácie a aplikácie práva EÚ. Záväznosť rozhodnutí ESD je možné vyvodiť
tiež z charakteristiky zásady zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva
EÚ. Členský štát totiž musí nahradiť škody, ktoré vznikli jednotlivcovi v dôsledku porušenia práva EÚ
týmto členským štátom.
18. Vzhľadom na uvedené žalobcovia tvrdili, že žalovaný bol povinný pri rozhodovaní o priznaní úroku
z vráteného nadmerného odpočtu vykladať a aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku
eurokonformne, čiže v súlade s platným právom EÚ, t.j. v súlade so smernicou interpretovanou v zmysle
judikatúry súdneho dvora (najmä rozhodnutiami Enel Maritsa a Kovozber). To znamená, že žalovaný mal
priznať žalobcom úrok zo zadržaných nadmerných odpočtov za obdobie od uplynutia lehôt na vrátenie
nadmerných odpočtov podľa ust. § 79 ods. 1, 2 a 5 zákona o DPH do ich faktického vrátenia jednotlivým
žalobcom.
19. Žalobcovia poukázali na zásadu daňovej neutrality, ktorá má za cieľ úplne zbaviť podnikateľa
bremena DPH, splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho podnikateľských činností. V rozhodnutí
Enel Maritsa (ktorého závery sú v zmysle rozhodnutia Kovozber v plnom rozsahu aplikovateľné aj
vo vzťahu k slovenskému právu), súdny dvor konštatoval, že ak zdaniteľná osoba nemôže dočasne
disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym
znevýhodnením. Aby bola dodržaná zásada daňovej neutrality, daňový úrad je povinný kompenzovať
situáciu zaplatením úrokov. Ak teda žalovaný v danom prípade odoprel žalobcom nárok na úrok za

obdobie od uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, porušil tým zásadu daňovej
neutrality.
20. Žalobcovia mali za to, že odopretím nároku na úrok za uvedené obdobie žalovaný porušil
aj zásadu proporcionality, ktorá, v súvislosti s výberom DPH spočíva, zjednodušene povedané, v
povinnosti členských štátov EÚ zaťažovať platiteľov DPH v súvislosti s platením tejto dane iba v
nevyhnutnom rozsahu. Žalobcovia poukázali na argumentáciu súdneho dvora v spojených prípadoch
Garage Molenheide BVBA (C-286/94), Peter Schepens (C-340/95), Bureau Rik Decan-Business
Research & Development NV (BRD) (C-401/95), Sanders BVBA (C-47/96) vs Belgicko, podľa ktorej ak
by vnútroštátne ustanovenia alebo určitá úprava ustanovila prekážku efektívneho preskúmania súdnych
rozhodnutí, predovšetkým naliehavosť a nevyhnutnosť zadržania nadmerného odpočtu, ktorý sa má
vrátiť, a táto úprava by zamedzovala zdaniteľnej osobe obrátiť sa na súd so žiadosťou o náhradu
zadržiavaného nároku požadovaním inej dostatočnej záruky chrániacej záujmy štátneho rozpočtu, ale
menej zaťažujúcej zdaniteľnú osobu, alebo úprava ktorá by bránila zdaniteľnej osobe nárokovať si, v
hocakom štádiu konania, úplné alebo čiastočné vrátenie zadržiavaného nároku, národný súd by nemal
aplikovať takéto ustanovenia alebo by mal upustiť od takejto úpravy. Navyše, v prípade ak je nadmerný
odpočet následne vrátený, spôsob výpočtu úrokov splatných zo strany štátu, ktorý by nezohľadňoval
ako začiatočný moment deň, v ktorý by sa nadmerný odpočet vrátil za normálnych okolností, by bol v
rozpore so zásadou proporcionality.
III.
Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že u žalobcov boli vykonané daňové
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktoré boli
ukončené bez nálezu s priznaním vykazovaného nadmerného odpočtu. Nadmerné odpočty DPH za
kontrolované zdaňovacie obdobia boli vrátené v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly v súlade
s § 79 ods. 4zákona o DPH. V prípade, ak by správca dane nedodržal lehoty podľa § 79 ods. 1,
2 a 4 zákona o DPH, bol by povinný podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku zaplatiť žalobcom úrok
z dôvodu oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Žalovaný poukázal na to, že správca
dane musí postupovať v zmysle platných právnych noriem, čo aj urobil. Daňový poriadok ani zákon o
DPH neobsahujú ustanovenie, na základe ktorého by mohol správca dane priznať úrok aj za obdobie
prebiehajúcej kontroly nadmerného odpočtu.
22. Z rozhodnutia súdneho dvora vo veci Kovozber žalovaný poukázal na bod 23, podľa ktorého ďalšie
podmienky pre uplatnenie článku 183 smernice si určujú členské štáty, ktoré sú s cieľom zabezpečiť
správne vyberanie splatnej dane na svojom území povinné overovať daňové priznania zdaniteľných
osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Lehota
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej
kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje
medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie daňovej kontroly.
23. Podľa žalovaného súdny dvor ďalej v bode 24 rozhodnutia Kovozber síce uvádza, že v súlade
s jeho judikatúrou keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí
primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému vyžaduje, aby takto generované straty na ujmu
zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli
kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. Žalovaný však tvrdil, že správca dane primeranú
lehotu na výkon daňovej kontroly neprekročil, nedošlo preto k omeškaniu a žalobcom nevznikol nárok
na úrok. Údaj v predmetnom rozhodnutí súdneho dvora, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa
nadmerný odpočet musí v zásade vrátiť zdaniteľnej osobe v lehote 30 dní od podania daňového priznania
DPH, je podľa žalovaného nesprávny. Nadmerný odpočet si podľa platného hmotnoprávneho predpisu
platiteľ dane odpočíta od vlastnej daňovej povinnosti vyplývajúcej z daňového priznania, podaného za
nasledujúce daňové obdobie a až keď si platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet ani jeho časť od
vlastnej daňovej povinnosti za nasledujúce zdaňovacie obdobie, tak sa nadmerný odpočet alebo jeho
neodpočítaná časť vráti platiteľovi do 30 dní od podania daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie
obdobie. Z vnútroštátnej právnej úpravy teda podľa žalovaného vyplýva všeobecná lehota na vrátenie
nadmerného odpočtu resp. jeho časti 60 dní.
24. Žalovaný zvýraznil, že správca dane je povinný pri správe daní postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2
Ústavy SR na základe zákona a zákonom určeným spôsobom. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR vo veci 3Sžf/44/2013, podľa ktorého vnútroštátny súd nemá právo rozhodnúť súdnym precedensom,

pretože v tomto prípade by už išlo o normotvorbu, vytváranie prameňa práva na vnútroštátnej úrovni,
teda o pozitívnu činnosť súdu v zmysle vytvorenia prameňa práva, ktorým oprávnením slovenské
súdy nedisponujú. Žalovaný tiež upozornil na to, že ak by v súčasnosti správca dane v nadväznosti
na rozsudky súdneho dvora vydával rozhodnutie o priznaní úroku, musel by, tak ako mu to ukladá
§ 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, uviesť vo výroku „ustanovenie právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodovalo“. Takéto ustanovenie v právnom poriadku SR absentuje, preto nie je jasné, od
ktorého dátumu by sa mal úrok počítať (primeraná lehota kontroly) a zároveň úroková sadzba, ktorá je
nevyhnutná pre výpočet úroku.
IV.
Obsah administratívnych spisov
25. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že každý zo žalobcov podal daňové
priznanie k DPH za mesačné (v prípade žalobcov v 4., 10., 12. a 18. rade štvrťročné) zdaňovacie
obdobia v rozmedzí od októbra 2010 do júla 2011, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet. Správca dane
vykonal u žalobcov daňové kontroly, ktoré boli ukončené prerokovaním daňových protokolov a vrátením
uplatnených nadmerných odpočtov na základe vydaných rozhodnutí. V prípade každého zo žalobcov
uplynulo viac ako 30 dní od konca lehoty na podanie daňového priznania za mesačné zdaňovacie
obdobia, v ktorom nadmerné odpočty vznikli, resp. viac ako 30 dní od podania daňového priznania za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol (u tých
žalobcov, ktorí podali daňové priznanie za kalendárny štvrťrok).
26. Písomným podaním zo dňa 15.08.2015 podali žalobcovia Daňovému úradu Bratislava návrh
na prijatie opatrenia proti nečinnosti vo veci rozhodnutia správcu dane o priznaní úroku z dôvodu
oneskoreného vrátenia nadmerných odpočtov v zmysle § 79 ods. 3 Daňového poriadku. Tvrdili, že
nakoľko v dôsledku vykonania daňovej kontroly neboli nadmerné odpočty vrátené vo všeobecnej
lehote podľa § 79 ods. 2 a 5 zákona o DPH, ale až po ukončení daňovej kontroly v lehote podľa
§ 79 ods. 6 tohto zákona, má daňový subjekt nárok na úrok z omeškania za obdobie zadržania
peňažných prostriedkov podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane mal podľa žalobcov
rozhodnúť do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu po priznaní úroku zo sumy nadmerného odpočtu.
Nakoľko správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o priznaní úroku nevydal, navrhli
v zmysle § 66 Daňového poriadku urýchlene prijať také opatrenia proti nečinnosti, ktoré zabezpečia
vydanie uvedeného rozhodnutia a vrátenie úroku vo výške 10% za každý deň omeškania. V záujme
zabezpečenia jednotnosti postupu a zjednodušenia celého procesu navrhli vydanie jedného rozhodnutia
za všetkých žalobcov.
27. Správca dane predložil návrh s vlastným stanoviskom žalovanému, ktorý listom zo dňa 08.12.2015
nazvaným „Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“ adresovaným jednotlivo každému
žalobcovi oznámil, že nadmerný odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia bol všetkým
žalobcom vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly v zmysle § 79 ods. 4zákona o DPH a nakoľko
legislatíva Slovenskej republiky nemá právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania
kontroly, nemôže byť žiadnemu zo žalobcov úrok z tohto titulu priznaný.

V.
Relevantná právna úprava
28. Podľa článku 183 smernice ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku
splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v
súlade s podmienkami, ktoré určia.
29. Podľa § 79 ods. 1zákona o DPH (v znení platnom a účinnom od 01.01.2012) ak v zdaňovacom
období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej
povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže

odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období,
daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od
podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak
platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/2004/222/20161231?ucinnost=31.5.2012>) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom
období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie
prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou
dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
30. Podľa § 79 ods. 2zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a
c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému
úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.
31. Podľa § 79 ods. 5zákona o DPH ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje
nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol,
daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30
dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa §
79 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20161231?ucinnost=31.5.2012>
platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa
zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania.
32. Podľa § 79 ods. 6zákona o DPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu
podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní
od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného
odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí
a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v
lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a
právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený
v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ
neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.
33. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne
bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je
tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo
dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.
Podľa ods. 2 ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú
povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na
základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový
orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť
ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
34. Podľa § 66 Daňového poriadku ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto
konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/
pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20161101> a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to
nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán.
35. Podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej
v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní
úroku zo sumy daňového preplatku. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového
preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň
omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku.
Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho

časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2009/563/20161101?ucinnost=1.1.2012>. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok
aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené
jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20161101?ucinnost=1.1.2012>.

VI.
Závery správneho súdu
36. Pred hmotnoprávnym posúdením veci sa krajský súd zaoberal otázkou prípustnosti súdneho
preskúmania napadnutých správnych aktov. Je treba pripomenúť, že žaloba bola podaná tunajšiemu
súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí
orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od
01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - S.s.p. (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony
obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu
preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.
37. Možno konštatovať, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom
generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem
tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248O.s.p., § 7 S.s.p.). Pre účely posúdenia
prípustnosti súdneho preskúmania nie je rozhodujúce, ako je rozhodnutie alebo opatrenia správneho
orgánu označené, alebo či obsahuje zákonom predpísané formálne náležitosti.
38. Krajský súd je toho názoru, že predmetné oznámenia bezpochyby obsahujú konečnú informáciu
o tom, že úrok zo súm predstavujúcich nadmerné odpočty DPH, ktoré správca dane zadržal po dobu
trvania daňovej kontroly, nebudú žalobcom priznané, pretože podľa mienky žalovaného slovenský
právny poriadok takýto postup orgánov správy daní neumožňuje. Napriek tomu, že tieto oznámenia sú
reakciou žalovaného na návrhy žalobcov na prijatie opatrení proti nečinnosti v zmysle § 66 Daňového
poriadku, možno ich považovať za správne akty orgánu verejnej správy, ktoré sú svojou povahou
rozhodnutiami o právach a povinnostiach a právom chránených záujmoch žalobcov v súvislosti s úrokmi
z nadmerných odpočtov DPH zadržaných na čas daňovej kontroly, ktoré si žalobcovia uplatnili voči
orgánom správy daní tvrdiac, že im toto právo vyplýva z judikatúry súdneho dvora interpretujúcej vyššie
citované ustanovenie smernice. Je zrejmé, že žalovaný považoval vydaním týchto oznámení otázku
uplatneného práva na úroky za uzavretú, bez možnosti ich napadnutia riadnym opravným prostriedkom.
Keďže ide o autoritatívne rozhodnutia o právach žalobcov, nemožno napadnuté oznámenia vylúčiť zo
súdneho preskúmania správnym súdom ani podľa § 7 SSP, účinného od 01.07.2016, ani na základe §
248 O.s.p., za účinnosti ktorého bola žaloba uplatnená na súde.
39. Z citovaných ustanovení zákona o DPH vyplýva, že ak platiteľovi vznikne v zdaňovacom období
nadmerný odpočet a platiteľ ho nemôže odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom
zdaňovacom období, vráti daňový úrad neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť
do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Z tohto pravidla platí výnimka, ktorá sa týka väčšiny žalobcov,
podľa ktorej daňový úrad vráti daňový odpočet už do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak je zdaňovacím obdobím
platiteľa kalendárny mesiac a ak sú splnené ostatné zákonné podmienky (§ 79 ods. 2 písm. b/, c/ zákona
o DPH). Zákon tiež stanovuje, že ak daňový úrad v rámci uvedených lehôt začne daňovú kontrolu, vráti
nadmerný odpočet do 10 dní od jej skončenia.
40. Zákon o DPH platný a účinný v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcov a následného vrátenia
uplatnených nadmerných odpočtov neobsahoval osobitné ustanovenie o povinnosti daňového úradu

zaplatiť daňovému subjektu úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu DPH počas vykonávania
daňovej kontroly. Inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bol do
zákona o DPH zakomponovaný až s účinnosťou od 01.01.2017. V zmysle § 79a novelizovaného zákona
o DPH má platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu v podobe úroku z nadmerného
odpočtu vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej vo výške
1,5% ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň od uplynutia 6 mesiacov odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5, až do jeho vrátenia.
Podľa prechodného ustanovenia k uvedenej právnej úprave účinnej od 01.01.2017 sa však § 79a
neuplatní, ak daňová kontrola bola skončená do 31.12.2016. V prípadoch nadmerných odpočtov DPH
zadržaných žalobcom počas vykonávania daňových kontrol uskutočnených v rokoch 2011 a 2012 preto
uvedenú právnu úpravu aplikovať nemožno.
41. Na účely Daňového poriadku sa nadmerný odpočet DPH považuje za daňový preplatok. Ustanovenie
§ 79 ods. 3 tohto zákona určuje správcovi dane, ktorý vrátil daňový preplatok po uplynutí zákonných
lehôt, povinnosť do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy
daňového preplatku vo výške minimálne 10% ročne. Žalobcovia sa v žalobe dovolávajú priznania
úroku na základe tohto ustanovenia Daňového poriadku, jeho výkladom v duchu judikatúry súdneho
dvora vo veciach Enel Maritsa a Kovozber, ktoré interpretujú článok 183 smernice. Tieto rozhodnutia
sú bezpochyby právne záväzným výkladom smernice a sú prameňom práva na území všetkých
členských štátov EÚ. Žalobcovia dôvodne poukazujú na to, že v zmysle zásady prednosti práva EÚ
pred vnútroštátnym právom (vrátane judikatúry súdneho dvora) sú orgány verejnej moci členských
štátov EÚ povinné vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich
aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré
fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z komunitárneho právneho poriadku, pričom právo EÚ má v
prípade kolízie jeho právnych noriem s právnymi normami členského štátu prednosť pred vnútroštátnymi
právnymi normami. Niet pochýb ani o tom, že rozpor v rozhodnutiach vnútroštátneho orgánu členského
štátu s judikatúrou súdneho dvora zakladá zodpovednosť členského štátu za škodu, ktorá jednotlivcovi
vznikla porušením práva EÚ.
42. Súdny dvor v rozhodnutí vo veci Kovozber, ktoré sa týka slovenského právneho poriadku, vyslovuje
jednoznačný záver, že uvedený článok sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej úprave,
ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia
lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. V dôvodoch tohto rozhodnutia súdny dvor odkazuje na
staršiu judikatúru (Enel Maritsa, body 51, 52, 53, ďalej Rafinăria Steaua Română, C-431/12, bod 23,
Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, bod 32), pričom konštatuje, že lehota na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho,
aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho,
čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Súdny dvor však zdôraznil, že nakoľko
zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu
DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením
úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Podľa súdneho dvora z existujúcej
judikatúry vyplýva, že pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď mal
byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou obvykle vrátený (bod 29). Súdny dvor sa vyjadril i
k otázke neutrality systému DPH, na ktorú musia členské štáty dbať pri stanovení podmienok vrátenia
nadmerných odpočtov DPH. Tieto podmienky musia podľa súdneho dvora umožniť, aby mohla byť
zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu
DPH, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo
porovnateľným spôsobom, pričom prijatý spôsob vrátenia nesmie v nijakom prípade pre zdaniteľnú
osobu predstavovať žiadne finančné riziko (bod 21).
43. Uvedené rozhodnutie súdneho dvora je podľa názoru krajského súdu nutné vykladať v súlade s
jeho znením tak, že ak si to vyžaduje riadne vykonanie daňovej kontroly, môže byť lehota na vrátenie
nadmerného odpočtu predĺžená. Nakoľko však po dobu trvania daňovej kontroly nemôže zdaniteľná
osoba disponovať s finančnými prostriedkami, je znevýhodnená v porovnaní s inými daňovými subjektmi,
u ktorých daňová kontrola vykonaná nebola. Toto znevýhodnenie je podľa súdneho dvora nevyhnutné
kompenzovať zaplatením úrokov, čím sa zaručí dodržanie zásady daňovej neutrality.
44. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že podľa práva EÚ (smernice interpretovanej rozhodnutiami
súdneho dvora) žalobcom patria úroky zo súm predstavujúcich zadržané nadmerné odpočty DPH
od uplynutia všeobecných lehôt na vrátenie odpočtov podľa § 79 ods. 1, 2 zákona o DPH, a to
až do dňa vrátenia zadržaných súm jednotlivým žalobcom. Tento záver sa opiera predovšetkým o
zásadu neutrality DPH, v zmysle ktorej kontrola dane vykonaná orgánmi štátu, spojená so zadržaním

oprávneného nadmerného odpočtu, nesmie byť kontrolovanému daňovému subjektu na ujmu bez
primeranej kompenzácie.
45. V tomto zmysle judikoval ešte pred rozhodnutím súdneho dvora vo veci Kovozber i Najvyšší súd SR
vo veci vedenej pod sp.zn. 8Sžf/115/2013, keď potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
2S 979/12 zo dňa 24.04.2013, podľa ktorého „by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým
daňovým subjektom, u ktorých bola vykonaná daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu
výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený
úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného
odpočtu až do jeho vrátenia.“
46. Na tomto mieste súd pripomína, že právna úprava náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas
daňovej kontroly účinná od 01.01.2017 (§ 79a novelizovaného zákona o DPH), ktorá priznáva platiteľovi
nárok na úrok z nadmerného odpočtu (najmenej vo výške 1,5% ročne zo sumy vráteného nadmerného
odpočtu za každý deň) až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie
odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5, je s uvedenými závermi v nesúlade.
47. Krajský súd je toho názoru, že zásadu daňovej neutrality by mala rešpektovať i výška kompenzácie
za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Tak ako v zmysle
citovanej judikatúry súdneho dvora nesmie byť daňový subjekt výkonom daňovej kontroly ekonomicky
znevýhodnený, nemôže mu výkon daňovej kontroly spojený so zadržaním uplatneného nadmerného
odpočtu DPH (pri zachovaní neutrality dane) priniesť ani ekonomickú výhodu. Zadržanie finančných
prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podľa judikatúry súdneho dvora
oprávnené a legitímne, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre správne určenie dane a
na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov. Výška náhrady za toto zadržanie by podľa názoru
súdu mohla zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade
finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu v peňažnom ústave.
48. Túto kompenzáciu, ktorá patrí poctivému daňovníkovi po dobu zákonného preverovania údajov
uvedených v jeho daňovom priznaní, je nutné odlíšiť od úroku z nadmerného odpočtu DPH podľa
§ 79 Daňového poriadku, ktorý patrí platiteľovi pri vrátení odpočtu od uplynutia zákonných lehôt v
prípadoch, keď sa daňová kontrola vôbec nezačala alebo bola riadne ukončená bez nálezu. V takých
prípadoch zákon jasne určuje lehoty, v ktorých je správca dane povinný nadmerný odpočet vrátiť a
nedodržanie týchto lehôt má povahu sankcie pre správcu dane za porušenie povinnosti stanovenej
zákonom. Kompenzácia vo forme úroku zo zadržaných finančných prostriedkov po dobu trvania daňovej
kontroly však nemôže mať povahu sankcie pre kontrolujúci orgán správy dane, pretože počas daňovej
kontroly ešte nie je jasné, či bude táto ukončená bez nálezu a nadmerný odpočet bude vrátený, alebo
bude platiteľovi vyrubený rozdiel dane.
49. Priznanie úrokov vo výške 10% ročne zo zadržanej sumy od uplynutia zákonných lehôt na vrátenie
nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia daňovému subjektu, ktorého sa domáhajú žalobcovia, sa
súdu javí ako neprimeraná výhoda pre kontrolovaný daňový subjekt v porovnaní s inými daňovými
subjektmi, u ktorých kontrola vykonaná nebola. Zúročenie zadržaných finančných prostriedkov sadzbou
10% v priebehu rokov 2011 a 2012 by totiž znamenalo ich také ekonomické zhodnotenie, ktoré by v
danom čase nebolo možné na bankovom trhu dosiahnuť. Ročná úroková sadzba 10% totiž prevyšuje
priemerné úrokové miery nielen z vkladov fyzických a právnických osôb (viacnásobne), ale aj z úverov
(vrátane krátkodobých) v relevantnom čase na slovenskom bankovom trhu (zdroj: www.nbs.sk <http://
www.nbs.sk>). Trvanie daňovej kontroly by tak mohlo znamenať pre niektoré kontrolované daňové
subjekty bezdôvodný ekonomický prospech, čo by nakoniec mohlo viesť aj k oslabeniu ich motivácie
účinne spolupracovať počas kontroly so správcom dane.
50. Z tohto pohľadu sa právna úprava výšky úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej
kontroly, účinná od 01.01.2017 (úroková sadzba 1,5% ročne), javí ako zodpovedajúca realite na
bankovom trhu a najmä odzrkadľujúca zásadu neutrality DPH. S ohľadom na vyššie citované prechodné
ustanovenie k novele zákona o DPH vykonanej zákonom č. 297/2016 Z.z. však túto právnu úpravu nie
je možné použiť v prípadoch, kedy daňová kontrola bola skončená predo dňom 01.01.2017.
51. Pri uplatnení zásady prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom, ktorú sú povinné rešpektovať
nielen súdy, ale aj orgány verejnej správy všetkých členských štátov EÚ, je teda vo svetle zmienenej
judikatúry súdneho dvora k výkladu článku 183 smernice (najmä rozhodnutia vo veci Kovozber), nutné
interpretovať § 79 ods. 1 a 2 zákona o DPH a § 79 ods. 3 Daňového poriadku tak, že žalobcom patrí
úrok zo súm nadmerných odpočtov už od uplynutia zákonom o DPH stanovených všeobecných lehôt
na vrátenie nadmerných odpočtov až do ich vrátenia jednotlivým žalobcom. Vo vnútroštátnom právnom
poriadku však v čase zadržania nadmerných odpočtov DPH žalobcom (roky 2011, 2012) neexitovala
právna úprava výšky kompenzácie za toto ekonomické znevýhodnenie. Ani správny súd nie je v prípade

absencie práva oprávnený určiť primeranú výšku úroku, ktorý by mali daňové orgány žalobcom priznať,
pretože nemá normotvornú právomoc v oblasti verejného hmotného práva. Kľúč k riešeniu situácie má
len zákonodarca, ktorý ako jediný môže prijať zodpovedajúcu legislatívu, ktorá bude v naznačenom
smere riešiť aj prípady daňových kontrol skončených predo dňom 31.12.2016. Pokiaľ sa riešenie nenájde
a z dôvodu absencie právnej úpravy úroky zo zadržaných nadmerných odpočtov DPH priznané nebudú,
nemožno vylúčiť, že štát bude čeliť žalobám dotknutých daňových subjektov o náhradu škody z titulu
porušenia práva EÚ.
52. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný
vychádzal pri rozhodovaní o návrhoch žalobcov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd
postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a
vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcom právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
175 ods. 2 S.s.p.).
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0
(§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci. ...

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?