danovepravo.infoblog.sk

Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

Publikované 28.07.2017 v 12:31 v kategórii JUDIKÁTY, prečítané: 43x

Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Najvyšší súd
4Sžf/6/2016
3013201011
17. 01. 2017
JUDr. Jana Zemková
ECLI:SK:NSSR:2017:3013201011.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.
a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: GIBALEX, s.r.o.,
so sídlom Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, zastúpený: Advokátskou kanceláriou
Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/498111/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, konajúc o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/218/2013-74 zo dňa 12. novembra
2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/218/2013-74 zo dňa
12. novembra 2014 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa§ 250j ods. 1Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100306/1/498111/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, ktorým podľa§ 74 ods. 4 zákona č.563/2009 Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/3387891/2013/Vask zo dňa 12.07.2013.
Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške 65 527,28 €.
1.2 Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobné dôvody, na základe ktorých žalobca žiadal
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené. Žalovaný,
ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne
vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2011 nesplnil
podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1, § 71 ods. 1, písm. a/ zákona
č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).
1.3 K porušeniu základných zásad daňového konania krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca
bol správcom dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly.
Tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom daňových orgánov tým, že správca
dane bol povinný uviesť, aké konkrétne návrhy a doklady mal žalobca predložiť správcovi dane na
odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného obchodu, podľa názoru krajského súdu nie je v súlade

so zákonom. Daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane, alebo ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/daňového poriadku), a teda nielen tie skutočnosti, na ktoré
ho vyzval správca dane. Správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými
v rámci výkonu daňovej kontroly zo dňa 9. mája 2013, ďalej dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi Protokol
z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ďalej dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
a teda je zjavné, že žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach
zistených v rámci výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených skutočností jednoznačne vyplynulo,
že správca dane mal od začiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia - záver
správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu prekvapivého a
neočakávaného rozhodnutia - žalobca priebežne podával námietky voči zisteniam správcu dane, ktoré
mu boli oznámené.
1.4 K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave prvostupňový súd uviedol, že skutkový
stav bol zistenný dôkladne a v dostatočnom rozsahu, bývalý konateľ spoločnosti HK trade s.r.o. I.
S., ktorý vystupoval ako dodávateľ žalobcu, uviedol vo svojej výpovedi pred Správcom dane, že celý
proces dodania a vyskladnenia z kamiónu je taký, že mäso sa naloží v Českej republike do áut
dodávateľov, následne tieto putujú na Slovensko, a to priamo ku konečnému odberateľovi (ktorým
neboli spoločnosti HK trade s.r.o., a ani žalobca), kde sa kamión otvorí prvýkrát za účasti zamestnanca
príslušného spracovateľského mäsokombinátu, pričom sa postupuje podľa predpisov a nariadení. Avšak
ani spoločnosť HK trade s.r.o., ani žalobca neprichádzajú fyzicky do styku s tovarom, ich jedinou
činnosťou je vystavenie si faktúr. Z uvedených zistení je podľa Krajského súdu v Trenčíne jednoznačné,
že sporné faktúry neodrážajú reálne zdaniteľné plnenie, teda sú len fiktívnymi faktúrami vystavenými
za účelom získania nenáležitej daňovej výhody v podobe uplatnenia si DPH na vstupe. V zhode s
týmito zisteniami je aj skutočnosť, že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacom období I. až IV. štvrťrok
2011 nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru - mäsa z Českej republiky. Ďalším dôkazom sú
výsledky šetrenia polície, z ktorých je zrejmé, že na základe faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia,
si uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými
dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu.
1.5 Krajský súd upozornil aj na skutočnosť, že zmluva, ktorá bola právnym titulom spolupráce medzi
žalobcom a spoločnosťou HK trade s.r.o., uzatváral za túto spoločnosť I. S., avšak v čase, kedy nebol
konateľom tejto spoločnosti.
1.6 Žiadna skutočnosť v súdenej veci podľa názoru krajského súdu nepreukázala, a ani nenasvedčovala
tomu, že by medzi žalobcom a dodávateľmi, ktorí mu vystavili sporné faktúry, reálne prebehli zdaniteľné
plnenia uvedené na týchto sporných faktúrach.
1.7 Krajský súd ďalej konštatoval, že CMR na ktoré sa žalobca odvoláva sú CMR, kde subjektom dodania
tovaru je spoločnosť PARADISSE s.r.o., resp. Ostwerke s.r.o.
1.8 K námietkam žalobcu, že Správca dane nedožiadal DÚ Partizánske, aby preveril spoločnosť HK
trade s.r.o., Krajský súd v Trenčíne uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná, nakoľko DÚ Trenčín
vykonal u spoločnosti HK trade s.r.o. daňovú kontrolu na DPH za I. až IV. štvrťrok 2011, z ktorej bol
riadne vyhotovený protokol pod č. 9310401/5/1164085/2013 z 27.03.2013.
2.
2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší
súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa
žalobcu krajský súd porušil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/O.s.p. a nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie skutkového stavu.
2.2 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie
dôkazného bremena. Správca dane uzatvoril daňovú kontrolu rozhodnutím, bez vykonania ústneho
pojednávania, kde by oboznámildaňový subjekto svojich pochybnostiach. Žalobca predložil správcovi

dane faktúry a daňové priznania, pretože mal za to, že tieto predložené listiny sú dostatočný dôkaz na
uplatnenie práva na odpočet dane, na základe čoho nepovažoval za potrebné predkladať správcovi dane
aj nákladné listy CMR. Tieto nákladné listy však predložil v žalobe podanej na Krajský súd v Trenčíne,
ktorý podľa žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav a nákladné listy CMR ako dôkaz nevyhodnotil
správne. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3Sžf/1/2011
a3Sžf/1/2010.
2.3 Podľa žalobcu správca dane a krajský súd nedostatočne vyhodnotili skutkový stav veci výpovede I.
S., bývalého konateľa HK trade, s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich
kamiónoch a že sa osobne nezúčastnil nákladky a výkladky tovaru, pretože bol dodaný z Českej
republiky priamo ku konečnému spracovateľovi. Z jeho výpovedi je jednoznačné, že tovar existoval a
že plnenie prebehlo riadne a nie len fiktívne. Žalobca ďalej uviedol, že obchod bol správcom dane a
Krajským súdom v Trenčíne nesprávne posúdený ako reťazový obchod. Pričom toto tvrdenie nie je
podložené výpoveďou I. S. ani dokladmi o preprave mäsa.
2.4 V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny
dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií
nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.
2.5 Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3Sžf/1/2010, kde
konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali
výrobné a obstarávacie tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovaru. Taktiež v tomto konaní
konštatoval, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na
správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní.
2.6 Žalobca ďalej namieta skutočnosť, že jeho odberateľom boli plnenia plne akceptované a odberatelia
si uplatnili právo na odpočítanie dane podľa§ 51 zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s
tým, že daň im bola odpočítaná. Táto skutočnosť vylučuje tvrdenia žalovaného o neexistencii tovaru a
podvodnom reťazovom obchode. Zároveň je takto potvrdená výpoveď svedka I. S., bývalého konateľa
HK trade, s.r.o., a tiež pravosť nákladných listov CMR.
2.7 V neposlednom rade žalobca argumentuje aj tým, že krajský súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania, čím porušil§ 115a ods. 1O.s.p. Žalobca sa práva na verejné pojednávanie nevzdal,
naopak nesúhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
3.
3.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza tie
isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu na krajskom súde. Žalovaný naďalej v plnom
rozsahu trvá na svojich záveroch uvedených jednak v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj v
stanovisku podanom k žalobe a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prváO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené
najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk
<http://www.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3O.s.p.).
4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1O.s.p.).

4.3 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého
vyplýva, že daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za obdobie jún 2011 vo výške 65 527,28 €, keď
správca dane s poukazom na ustanovenie§ 49 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z. určil žalobcovi rozdiel
DPH v celkovej výške 65.527,28 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa HK trade s.r.o., Februárová
154, Partizánske, IČO: 36 243 493, a to konkrétne:
- faktúra číslo 20117003 zo dňa 01.06.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry
č. 20115003“, základ dane 58 333,33 €, DPH vo výške 11.666,67 €, celková suma 70 000,- €,
- faktúra číslo 20117004 zo dňa 14.06.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry
č. 20115004“, základ dane 41 666,67 €, DPH vo výške 8 333,33 €, celková suma 50 000,- €,
- faktúra číslo 20113010 zo dňa 06.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 15 001 kg, základ dane 11
211,40 €, DPH vo výške 2 242,29 €, celková suma 13 453,69 €,
- faktúra číslo 20113011 zo dňa 07.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 5 351 kg a 4 888 kg, základ
dane 15 256,11 €, DPH vo výške 3 051,22 €, celková suma 18 307,33 €,
- faktúra číslo 20113012 zo dňa 08.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 5 212 kg a 4 943 kg, základ
dane 15 130,95 €, DPH vo výške 3 026,19 €, celková suma 18 157,14 €,
- faktúra číslo 20113013 zo dňa 09.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 237 kg, základ dane 15
253,13 €, DPH vo výške 3 050,63 €, celková suma 18 303,76 €,
- faktúra číslo 20113014 zo dňa 10.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 5 069 kg, základ dane 7
552,81 €, DPH vo výške 1 510,56 €, celková suma 9 063,37 €,
- faktúra číslo 20113015 zo dňa 13.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 7 815 kg, základ dane 11
956,95 €, DPH vo výške 2 391,39 €, celková suma 14 348,34 €,
- faktúra číslo 20113019 zo dňa 20.06.2011 za bravčové polovice, množstvo6 414 kg a 4 867 kg, základ
dane 3 227,- €, DPH vo výške 645,40 €, celková suma 3 872,40 €,
- faktúra číslo 20113020 zo dňa 21.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 209 kg, základ dane 15
517,68 €, DPH vo výške 3 103,54 €, celková suma 18 621,22 €,
- faktúra číslo 20113021 zo dňa 22.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 5 591 kg a 3 901 kg, základ
dane 22 742,24 €, DPH vo výške 4 548,45 €, celková suma 27 290,69 €,
- faktúra číslo 20113022 zo dňa 23.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 5 335 kg a 10 313 kg, základ
dane 23 784,96 €, DPH vo výške 4 756,99 €, celková suma 28 541,95 €,
- faktúra číslo 20113023 zo dňa 24.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 231 kg, základ dane 15
551,12 €, DPH vo výške 3 110,22 €, celková suma 18 661,34 €,
- faktúra číslo 20113024 zo dňa 27.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 14 853 kg, základ dane 22
576,56 €, DPH vo výške 4 515,31 €, celková suma 27 091,87 €,
- faktúra číslo 20113025 zo dňa 28.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 791 kg, základ dane 16
402,32 €, DPH vo výške 3 280,46 €, celková suma 19 682,78 €,
- faktúra číslo 20113026 zo dňa 29.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 409 kg, základ dane 15
821,68 €, DPH vo výške 3 164,34 €, celková suma 18 986,02 €,
- faktúra číslo 20113027 zo dňa 30.06.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 297 kg, základ dane 15
651,44 €, DPH vo výške 3 130,29 €, celková suma 18 781,73 €.
4.4 Polícia šetrením realizovaných obchodov s bravčovým mäsom zistila, že tento tovar (bravčové mäso)
nadobudli slovenskí predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty
boli zaregistrované ako platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti
nevykonávali žiadnu reálnu činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo
sú bezdomovci, osoby v pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na
občanov Maďarska. Zodpovedné osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali
s príslušnými daňovými úradmi.
4.5 V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti
nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe
faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si
uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými
dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Dodávateľ žalobcu spoločnosť HK trade s.r.o., dňa 12.07.2011
zmenil obchodné meno na i HK trade, s.r.o. a do 19.07.2011 sídlila na adrese Bučany 594, od 20.07.2011
na adrese Februárová 154, Partizánske. V mene spoločnosti HK trade s.r.o. konal od 18.01.2011 do
30.05.2011 I. G., od 30.05.2011 do 21.05.2013 I. S. a od 21.05.2013 C. D..

4.6 Krajský súd správne poukázal na skutočnosť, že Rámcová kúpna zmluva zo dňa 03.05.2011
uzatvorená medzi spoločnosťou HK trade a.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol predaj a nákup bravčových poliek, hovädzieho a bravčového mäsa podľa platných
veterinárnych a všeobecne záväzných predpisov, bola zo strany spoločnosti HK trade s.r.o. uzatvorená
Jozefom Adamkovičom, ktorý však v tom čase ešte nebol v spoločnosti konateľom.
4.7 Ďalšou dôležitou skutočnosťou je zistenie, že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacích obdobiach I.
až IV. štvrťrok 2011 nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru - mäsa z Českej republiky, napriek
tomu toto bolo ďalej deklarované ako tuzemské dodávky pre žalobcu.
4.8 Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2,§ 51 ods. 1zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
s hmotnoprávnymi ustanoveniamizákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo
výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.
4.9 Podľa§ 2 ods. 1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
4.10 Podľa§ 8 ods. 1zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
4.11 Podľa§ 49 ods. 1zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
4.12 Podľa§ 49 ods. 2 písm. a/zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
4.13 Podľa§ 51 ods. 1zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
4.14 Podľa§ 3 ods. 2 zákona č.563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový
poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými

osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.
4.15 Podľa§ 3 ods. 3daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
4.16 Podľa § 3 ods.6daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie
dane.
4.17 Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ a c/daňového poriadkudaňový subjektpreukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
4.18 Podľa§ 24 ods. 2daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
4.19 Podľa§ 24 ods. 4daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
4.20 Podľa§ 219 ods. 1O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.21 Podľa§ 219 ods. 2O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.   kameraman Košice
4.22 Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, ako aj s CMR
predloženými v konaní pred krajským súdom a s prihliadnutím na ustanovenie§ 219 ods. 2O.s.p. dospel
k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací
súd stotožňuje v celom rozsahu.
4.23 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
4.24 Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,
že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať.

4.25 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
4.26 V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn.2Sžf/4/2009
z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 78/2011-17 z
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.- žalobcovi
(§ 29 ods. 8 zákona č.511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2,§ 51 zákona č.222/2004 Z.z.). Primárne
je nevyhnutné uniesťdôkazné bremenona strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je
jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
4.27 Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
4.28 Z citovaných ustanovenídaňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky má najvyšší súd za to, žedôkazné bremenov
daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. Najvyšší súd sa v tomto prípade preto stotožnil s
názorom krajského súdu, že žalobca v konaní nepreukázal reálny obsah predmetných faktúr. Žalobca v
konaní okrem predmetných faktúr, kópie rámcovej kúpnej zmluvy a CMR medzinárodných nákladných
listov, ktoré nesúvisia časovo s predmetným obdobím jún 2011, nepredložil žiadne iné dôkazy o tom,
že dodávky tovaru deklarované na predmetných faktúrach boli uskutočnené. K predloženým CMR, na
ktoré sa žalobca odvoláva, a na ktorých je subjektom dodania tovaru spoločnosť PARADISSE, s.r.o.
alebo spoločnosť Ostwerke, s.r.o., Najvyšší súd SR len v stručnosti uvádza, že nemá v súdenej veci
opodstatnenie.
4.29 Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca neuniesol v administratívnom ani v súdnom konaní
dôkazné bremenoa nebolo možné súhlasiť tiež s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď
neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno
spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Aj keď faktúra obsahuje po formálnej
stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nej deklarované aj
preukázateľné inými dôkazmi, čo v tomto prípade absentovalo.
4.30 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane
v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv.
zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo.
4.31 Záverom odvolací súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy
preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia predmetných faktúr nepostačuje.

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na
faktúre. Bývalí konatelia spoločností HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. nepreukázali objektívne
a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili a ktorý deklarovali na sporných faktúrach
vystavených pre žalobcu, táto skutočnosť nijako neumenšuje povinnosti žalobcu riadne preukázať všetky
podklady pre overenie správnosti priznanej a odpočítanej DPH.
4.32 Prvostupňový súd správne uviedol, že daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý
subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr
mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na
odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Faktúra,
ktorú predložil žalobca obsahovala len všeobecný popis zdaniteľného plnenia, ktoré je bez predloženia
napríklad dodacích listov, dokladov o preprave tovaru, nepreskúmateľné.
4.33 Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že súd prvého stupňa sa
dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, podrobne
vyhodnotil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr. Skutkový stav
zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených
daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť
vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať stanovisko.
4.34 Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím porušil §
115aO.s.p., žalobca nesprávne poukazuje na§ 115aO.s.p., nakoľko v správnom súdnictve sa postupuje
podľa piatej častiO.s.p. a iba v prípade, že konkrétna otázka nie je upravená v piatej častiO.s.p., použijú
sa primerane ustanovenia prvej, druhej, tretej a štvrtej častiO.s.p. (§ 246c ods. 1O.s.p.).
4.35 Podľa§ 250f ods. 2O.s.p. súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa
účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
4.36 Krajský súd v Trenčíne výzvou zo dňa 03.02.2014 (č. l. 55 súdneho spisu) vyzval žalobcu, aby sa
vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania podľa§ 250f ods. 2O.s.p. s poučením, že ak
sa v určenej lehote 15 dní nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Predmetná výzva bola
právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 11.02.2014, no žalobca sa k výzve nevyjadril v stanovenej
lehote a teda krajský súd mal správne za to, že žalobca nemá námietky k prejednaniu veci bez nariadenia
pojednávania. Rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania teda nedošlo k porušeniu práv žalobcu,
keďže ide o vec prejednávanú podľa druhej hlavy piatej častiO.s.p. v režime správneho súdnictva.
4.37 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom
požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického
uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
13S/218/2013-74 zo dňa 12.11.2014 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druháO.s.p. v spojení
s § 219 ods. 1, 2O.s.p. potvrdil.
4.38 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa§ 224 ods. 1O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prváO.s.p. a§ 250k ods. 1O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto
mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
4.39 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č.162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok), odvolacie
konania podľa piatej častiO.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov. V tomto prípade odvolacie konanie začalo pred 1. júlom2016, Najvyšší súd
preto procesne postupoval podľa ustanoveníO.s.p.