danovepravo.infoblog.sk

1Sža/11/2014

Publikované 22.09.2017 v 10:16 v kategórii JUDIKÁTY, prečítané: 12x

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: P. M. P. Z., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Konžskej republiky (ďalej len „Kongo"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom X.-Z., mestská štvrť Z., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor J., zastúpeného: Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-263-25/PO-Ž-2013 zo dňa 26. septembra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/71/2013-29 zo dňa 5. februára 2014, takto
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-263-25/PO-Ž-2013 zo dňa 26. septembra 2013, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1
zákona č.o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle") navrhovateľovi neudelil azyl na území
Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu.
Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q OSP
 v platnom znení ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a
ods§ 21 ods. 3 zákona o azyle, v platnom znení) na svadobný kameraman Košice
pojednávaní, ktorého sa navrhovateľom zvolená zástupkyňa, súc riadne predvolaná, nezúčastnila. Bez
predvolania sa na pojednávanie dostavil pán Mgr. Juraj Köllner, advokát, ktorý súdu predložil riadne
plnomocenstvo, udelené mu navrhovateľom dňa 31. januára 2014. V konaní pred súdom bol teda
navrhovateľ zastúpený dvomi zástupcami -advokátmi. Po prejednaní veci krajský súd dospel k názoru,
že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a
rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:
MU-263/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcim spisom ČAS: MU-312/PO-Ž-2012.
Zo spisu ČAS: MU-312/PO-Ž-2012 krajský súd zistil, že kameraman Košice navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 9. júna
2012 z dôvodu obavy o život tak v Kongu, ako aj na Ukrajine. Na polícii 9. Júna 2012 uviedol, že o azyl
žiada kvôli otcovi a otcovej politickej príslušnosti. Pred odporcom uviedol, že miestom jeho posledného

žiada kvôli otcovi a otcovej politickej príslušnosti. Pred odporcom uviedol, že miestom jeho posledného
pobytu v Kongu bolo mesto Pointe-Noire, že nebol nikdy trestne stíhaný a ani odsúdený, že nevyvíjal
žiadne politické aktivity. Uviedol, že z Konga vycestoval v novembri 2009 výlučne za účelom štúdia v
Maroku - v roku 2011 vycestoval následne z Maroka za účelom štúdia na Ukrajinu. Pretože po
niekoľkých mesiacoch štúdia na Ukrajine už nemal finančné prostriedky na štúdium (toto financoval
jeho otec, ktorý však bol v súvislosti s výbuchom v Brazzaville zadržaný a obvinený, a preto ho prestal
finančne podporovať) a tiež bol dva razy na Ukrajine napadnutý, na falošné francúzske povolenie k
pobytu v júni 2012 pricestoval kameraman na svadbu Prešov na Slovensko. Navrhovateľ uviedol, že v Kongu nemal žiadne problémy
so žiadnou štátnou inštitúciou. Odporca vo veci tejto žiadosti o azyl rozhodol 8. augusta 2012 tak, že
žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Voči tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ
odvolanie, v ktorom o.i. uviedol iba to, že z Konga vycestoval za účelom štúdia. Namietal, že počas
jeho neprítomnosti v Kongu došlo v meste Brazzaville k veľkej explózii, z účasti na ktorej bol obvinený
aj jeho otec - člen politickej strany U.P.A.S. Napadnuté rozhodnutie bolo rozsudkom tunajšieho súdu z
21. novembra 2012 potvrdené. Tento rozsudok bol následne potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. marca 2013.
Zo spisu ČAS: MU-263/PO-Ž-2013 krajský súd zistil, že navrhovateľ opakovane 29. mája 2013
požiadal o azyl z dôvodu obavy o život kvôli jeho sexuálnej orientácii. Na polícii dňa 29. mája 2013, o.i.
uviedol, že miestom jeho posledného pobytu v Kongu bolo mesto B., že v Kongu je hľadaný políciou,
pretože na verejnom mieste slovne urazil manželku prezidenta. Počas vstupného pohovu u odporcu,
o.i. uviedol, že miestom jeho posledného pobytu v Kongu bolo mesto Pointe-Noire, že vlastní svoj
cestovný pas, vybavený bez problémov v júli 2009, že počas štúdia na Ukrajine žil v spoločnej
domácnosti s priateľkou z Konga. Uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany, či hnutia, že proti
nemu nebolo nikdy vedené žiadne trestné stíhanie, a že nemal nikdy žiadne problémy s políciou,
armádou, či inými štátnymi orgánmi. Na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol, že na Slovensku sa cíti
bezpečne, a preto tu chce ostať. Tiež uviedol, že je homosexuál, ktorú skutočnosť začal vnímať v roku
2007. Keď sa o jeho sexuálnej orientácii dozvedeli jeho priatelia, začali sa mu posmievať. Iné
problémy, viažuce sa k jeho sexualite nemal. V roku 2007 poskytoval sexuálne služby za peniaze
priateľovi z Francúzska, neskôr sa medzi nimi vyvinul vzťah. Na otázku, či okrem posmievania sa mu
jeho priateľmi za jeho sexualitu mal v Kongu iné problémy navrhovateľ odpovedal, že iné problémy
nemal. Na doplňujúcu otázku (položenú v súvislosti s jeho výpoveďou na polícii) uviedol, že niekedy v
auguste - septembri 2009 zomrel predseda parlamentu K. K.. Na jeho pohrebe sa zúčastnil aj prezident
s manželkou. V dave ľudí, ktorý bol tiež prítomný na pohrebe, bol aj navrhovateľ. Tento dav slovne
urážal prezidentovu manželku. Následne bolo cca 200 ľudí z davu zatknutých. Potom, ako navrhovateľ
vycestoval z Konga do Maroka (november 2009), sa mal od sestry dozvedieť, že dostal predvolanie na
políciu - toto predvolanie navrhovateľ odporcovi predložil (na predvolaní je ako dátum jeho vydania
uvedený 23. jún 2009). Ako to vyplynulo z odborného skúmania predmetného predvolania, toto bolo
vyhodnotené ako falošné. Na otázku, prečo o svojej sexuálnej orientácii a o udalostiach súvisiacich s
pohrebom predsedu parlamentu nehovoril počas prvého azylového konania navrhovateľ uviedol, že
nevedel, aké pomery na Slovensku sú a tiež preto, lebo nevedel, či by mu tieto informácie nepriťažili v
azylovom konaní. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa,
pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na okolnosti, uvádzané navrhovateľom v konaní
pred odporcom, na všeobecnú bezpečnostnú situáciu. Z ich obsahu, o.i. vyplynulo, že predseda
parlamentu K. K. zomrel v X. XX. P. XXXX. Počas jeho pohrebu došlo k občianskym nepokojom, keď
demonštranti poškodzovali súkromný a verejný majetok a nadávali prezidentovi, v ktorej súvislosti bolo
35 ľudí zadržaných až do 18. decembra 2008, kedy boli všetci prepustení. Obsahom založených
informácií boli tiež informácie o legislatívnych opatreniach týkajúcich sa homosexuality, postoja
verejnosti k nej.
Krajský súd k námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že táto námietka nie je dôvodná.
Navrhovateľ na odôvodnenie svojej aktuálnej žiadosti o azyl uviedol svoju homosexualitu a obavu,
súvisiacu s udalosťami, ktoré nastali počas pohrebu predsedu parlamentu. Odporca s poukazom na
tieto prezentované dôvody vyhľadal a do spisu založil správny o Kongu, pochádzajúce z rôznych
zdrojov, obsahovo zamerané tak na postavenie homosexuálov, ich ev. postih, ich vnímanie
spoločnosťou. Tiež na otázky udalostí, ktoré sa udiali počas pohrebu predsedu parlamentu, resp. ich
následkov. Založené správy tiež zmapovali aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľa. Tieto správy podľa názoru súdu prezentovali dostatočným spôsobom postavenie
homosexuálov v Kongu, podobne ako dostatočným spôsobom prezentovali udalosti týkajúce sa
pohrebu predsedu parlamentu a ich následky. Ak teda odporca zabezpečil dostatok informácií,
viažucich sa k navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, pričom odporca zákonným
spôsobom vykonal aj dokazovanie vykonaním pohovoru s navrhovateľom, takto zistený stav veci bol

spôsobom vykonal aj dokazovanie vykonaním pohovoru s navrhovateľom, takto zistený stav veci bol
postačujúcim na vydanie rozhodnutia.
K námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu krajský súd uviedol, že ani táto námietka nie
je dôvodná. Namietaný rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu súd nezistil. Odporca v
rozhodnutí opísal, v priebehu konania zistený stav veci, jednotlivé skutkové zistenia vyhodnotil a
vyvodil ich právny záver. Pokiaľ odporca na základe takto zisteného stavu veci vyvodil právny záver,
vyjadrený vo výroku rozhodnutia, ktorý je odlišný od právneho názoru navrhovateľa, túto skutočnosť nie
je možné kvalifikovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.
K bližšie nešpecifikovanej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, že
preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu aj z pohľadu, či odporca vo veci rozhodol v súlade so
zákonom o azyle. Dospel k záveru, že rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom.
Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca vydal negatívne rozhodnutie vo vzťahu k
azylu z dôvodu, že osobu navrhovateľa vyhodnotil ako nehodnovernú, ktorú správnu úvahu aj
náležitým spôsobom odôvodnil. Krajský súd sa s týmto právnym názorom odporcu stotožnil a ďalej
uviedol, že je nespochybniteľným, že navrhovateľ v priebehu prvého azylového konania (ČAS:
MU-312/PO-Ž-2012) uvádzal ako jediný dôvod žiadosti o azyl nedostatok finančných prostriedkov na
štúdium na Ukrajine, pričom ako jediný dôvod svojho odchodu z Konga prezentoval štúdium v zahraničí
(Maroko, Ukrajina). Žiaden iný dôvod navrhovateľ neuviedol ani v odvolaní voči negatívnemu
rozhodnutiu odporcu v tomto (prvom) konaní a ani v odvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu. Teda v
prvom azylovom konaní pred odporcom, podobne ako v konaní pred tunajším súdom, či Najvyšším
súdom Slovenskej republiky navrhovateľ sa nikdy ani len nezmienil o svojej sexuálnej orientácii, či o
svojej účasti na pohrebe predsedu parlamentu a v tej súvislosti o akejkoľvek hrozbe. Ak teda
navrhovateľ v aktuálnom azylovom konaní uvádzal práve tieto okolnosti ako okolnosti, pre ktoré žiada
(opakovane) o azyl, takéto navrhovateľovo správanie nie je možné vyhodnotiť inak ako tak, že tieto
(nové) okolnosti sú účelovými, nezakladajúcimi sa na pravde. Už iba dôvodné vyhodnotenie osoby
navrhovateľa ako nedôveryhodnej automaticky spôsobuje vydanie negatívneho rozhodnutia, pretože,
ak nedôveryhodná osoba prezentuje príbeh, ktorý naviac nepreukázala dôkazmi, nemožno uveriť tomu,
že sa príbeh stal.
Naviac k dôvodu, viažucemu sa k navrhovateľom prezentovanej homosexualite krajský súd
poznamenal, že: 1/ (ako to bolo vyššie uvedené) navrhovateľ o tomto svojom „probléme" nehovoril
počas predchádzajúceho konania; 2/ navrhovateľ si de facto protirečil, pretože uviedol, že ako
homosexuál žil na Ukrajine v spoločnej domácnosti so ženou; 3/ na svojej stránke facebook-u
prezentoval svoje zasnúbenie a dokonca sobáš so ženou; 4/ sám navrhovateľ uviedol, že z dôvodu
svojej odlišnej sexuálnej orientácie nemal v Kongu žiadne problémy, uviedol iba to, že sa mu jeho
kamaráti posmievali; 5/ svoju odlišnú sexualitu začal pociťovať až v 19. roku svojho veku (v roku 2007).
Homosexuálny muž by zjavne nežil s inou ženou, neplánoval by zásnuby a svadbu so ženou a podľa
názoru súdu nie je pravdepodobné, že by svoju sexuálnu orientáciu, ktorá je vrodenou a nemennou,
„začal pociťovať" až v 19. roku svojho veku. Nie je logickým ani vysvetlenie navrhovateľa, že sa pred
slovenskými autoritami obával o svojej sexualite hovoriť, keď práve z tohto dôvodu (ako to aktuálne
tvrdí) požiadal o azyl. Naviac, tiež súd poukazuje na obsah správ založených v spise, podľa ktorých
homosexualita v Kongu nie je trestná a ani trestaná.
K dôvodu, viažucemu sa k udalostiam týkajúcim sa pohrebu predsedu parlamentu krajský súd uviedol,
že: 1/ navrhovateľ o tomto svojom „probléme" nehovoril počas predchádzajúceho konania. Ak by
skutočne tieto udalosti boli dôvodom pre obavy navrhovateľa, resp. pre jeho odchod z Konga,
navrhovateľ by ich (celkom logicky) prezentoval počas svojho prvého azylového konania. Ak tak
neurobil, a to ani v podávaných opravných prostriedkoch a odvolaniach, týkajúcich sa tohto prvého
azylového konania, takéto jeho aktuálne správanie sa svedčí o jeho účelovosti dosiahnuť kladný
výsledok aktuálneho konania; 2/ z obsahu správ založených v spise je zrejmé, že predseda parlamentu
zomrel v X. XX. P. XXXX; 3/ navrhovateľ opakovane ako dátum jeho pohrebu uvádzal jún roku 2009; 4/
i keď možno uznať, že v uvedení roku sa mohol navrhovateľ pomýliť, vyvstáva otázka, prečo
opakovane a bez pochybností navrhovateľ udával ako dátum pohrebu jún 2009 - ako pravdepodobným
sa súdu javí fakt, že navrhovateľ odporcovi na preukázanie svojich tvrdení predložil (i keď falošné)
oznámenie o pátraní po ňom, datované však až 23. júna 2009; 5/ súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
aj keby bolo toto oznámenie pravé, nemôže sa vzťahovať na udalosti súvisiace s pohrebom, nakoľko
predseda parlamentu zomrel v X. XX. P. XXXX, všetky osoby zatknuté v súvislosti s pohrebom boli
najneskôr 18. decembra 2008 zo zadržania prepustené, pričom oznámenie je datované 23. júna 2009;

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?